Ja  sama som s eseročkou začala len preto, aby som mohla fakturovať. Nijaké veľké biznis plány, len vyriešenie živobytia, hospodárenia a podobne… Chcela som byť flexibilná, robiť to, čo ma baví, chytiť sa príležitosti a pracovať v “naozajskej”, veľkej televízii. Aj keď by sa mohlo zdať, že sa zameriavam na kariéru, karieristka zo mňa určite nikdy nebude – popri prácvi redaktorky som stihla nenastúpiť na vysokú školu, vydať sa, porodiť dieťa a v /ne/poslednom rade podnikať. Už len z toho môžete usúdiť, že kariérne priority nemám, ale na druhej strane zastávam názor, že ak je /nie žena/- ale človek ako taký spokojný v jednej oblasti, prosperuje aj druhá. A tu sa dostávame do menšieho problému – hm, matka, ktorá podniká, óó bože, to sa predsa nedá, veď predsa môže byť buď jedno alebo druhé! Pokojne čítajte ďalej, žiadne vyhecované názory sa konať nebudú, ale chcem sa vám priblížiť. Mám totiž pocit, že som tak mala spraviť už predtým, len som nenašla dostatok odvahy.

“Materská” mi prišla ako skvelá príležitosť na experimenty – založila som si vlastnú značku oblečenia, ktorú som predovšetkým brala ako odreagovanie sa a ako projekt, na ktorom sa konečne môžem venovať téme marketingu a jeho využitia v praxi. V tom období som rozbiehala svoje kanály, spravovala účty aj iným firmám a riešila otázky stratégie, nastavenie komunikácie či reklamných textov. Neviem, či som robila lepšie marketing alebo dizajn, ale s objednávkami sa mi toho nakopilo toľko, že som si v jednom bode musela vyjasniť, či sa pustím do zamestnávania ľudí a expandovania značky alebo si “dám pauzu”.  Asi viete, čo sa stalo, keď čítate blog pod firmou “Mariketing” a nie “MariL”…:) 🙂 🙂

V tomto období som zakúsila aj prácu v reklamnej agentúre, kde som sa stretla s veľmi neprofesionálnym prístupom, ale vďaka tomu teraz viem, čo chcem a čo nie. Impulzom k založeniu novej spoločnosti bola predovšetkým transparentnosť, ktorá mi v našej spoločnosti chýba, a pritom je tak dôležitá! Práve preto píšem aj tieto riadky. Nerada pôsobím ako sudca, nech sa každá podnikateľka na trhu správa podľa vlastného presvedčenia a svedomia, len by som chcela pripomenúť, aké super vedia byť ženy a správanie jednej vie urobiť reklamu tým ostatným. Mojim prianím je, aby si slovenské podnikateľky navzájom dopriali, podporili sa a kooperovali. A keď sa už k tomuto bodu dostaneme, nesprávajme sa ako sekta. Tiež sa nepodceňujme, ale ani nevyvyšujme. Buďme ženské, a tak aj priamo úmerné silné. Nemusíme chodiť v ružovom po zbytok života na to, aby sme zdôraznili, že sme krehké. Najviac za nás povie naša práca, činy a triezva ženskosť, ktorú by sme mali vnášať do každého nášho projektu. Nielen 8. Marca, ale po celý rok.

Ja som sa totiž tiež zamyslela viac a naozaj som prišla na pár zásadných vecí. V prvom rade, že žena je naozaj všestranná bytosť. Nielen preto, že vie robiť zároveň viac vecí naraz – to je už notoricky známe /to vie v rámci multitaskingu podľa štatistík skupiny #stalepracujem každý druhý slovenský marketér. Haha./ Ale podstatné je, že na Slovensku máme stále rastúci počet žien, ktoré sa odhodlali podnikať. Aj keď v Európe tvoríme iba tretinu zo všetkých samostatne zárobkovo činných osôb, nie je to vôbec zlé, pretože my pri zakladaní firiem čelíme viacerým výzvam. Sú nimi napríklad prístupy k financiám, školenia, prihliadame aj na zosúladenie rodinného a pracovného života a chceme vždy všetko hneď. Možno aj preto  to po troch rokoch zabalíme.

Podľa ďalšieho prieskumu realizovaného medzi študentmi Fakulty manažmentu Univerzity Komenského na 1 200 podnikateľkách z celého Slovenska sme však v podnikaní inovatívnejšie ako muži. Ale dosť čísel. Chcem sa dostať k téme ženskej dravosti. Akokoľkvek nám totiž pomáha pri začiatočných bojoch, môže sa nám stať osudným zabijakom. Zabijakom vzťahov, práce, činnosti… Mudrujem tuším viac, ako by bolo treba, ale nedá mi tu nespomenúť, že počas takmer piatich rokoch podnikania si vďaka dravosti všímam veľa zvláštnych bojov medzi ženami.